V posledných dňoch na jednej známej sociálnej sieti začali vyskakovať rôzne inkriminované fotky teamu BUĎ LEPŠÍ.  Ak sa ešte stále pýtate, kde sme to vlastne boli, čo sme zažili a videli, čítajte ďalej! Príroda, hory, dolinky a pastvinky, skvelá nálada, tréningy, rafting a ešte oveľa oveľa viac. Taká bola Vyšná Boca. Závidíte? Ľutujete? Nemusíte! Pretože o rok idete s nami!

 

PIATOK 22.6

Je piatok ráno, 8.00. Netrpezlivo čakáme na odchod. Nikto však nevie porátať všetky tie ruky a nohy – skutočne je nás tridsať? Nedočkavo nám v hlave poletuje len jediná myšlienka – smer Vyšná Boca!!!

Niekde na polceste mnohým z nás skrivila úsmev na tvári nejaká tá kvapka, potom ďalšia a ďalšia a vyzeralo to na poriadny lejak. Nikto už ani neveril, že bude pekne. A tu hľa, prídeme do Bocy a slniečko svietilo, na oblohe ani mráčika. Braňo s Lackom prisľúbili, že budú dokonca života poslúchať a tak nám teda poslali takéto krásne počasie :)

Ubytovaní, naobedovaní, unavení z cesty, možno niektorí by nachvíľku zažmúrili aj jedno oko. Ale to ešte netušili, čo sme si pre nich pripravili. Najprv sme si dopriali malú špacírku po okolí, keby chcel niekto podniknúť nejaký tajný nočný výjazd a našiel bezpečne cestu domov;) Museli sme sa však rýchlo poponáhľať naspäť domov, pretože nás čakal skupinový tréning a povinné silové cvičenia ako napríklad aj preťahovanie lanom. Všetci chceli byť samozrejme lepší a zvíťaziť. No nielen sila je dôležitá! O tom svedčí aj ďalšia teambuildingová hra s názvom branný beh.

A čo sa pod týmto názvom skrývalo vo Vyšnej Boci? Na našich športovcov v strmom horskom teréne čakali stanovištia s povinnými úlohami. Kto chcel byť lepší, musel v čo najrýchlejšom čase prebehnúť lesnú trať, ktorej smer a trasu určovali záludne poschovávané indície. Na ich ceste museli zbierať body za úlohy vedomostné i športové. Čas neúprosne bežal a keď vysilení dobiehali s nádejou do cieľa, čakalo ich tam „milé“ prekvapenie. TRX bolo posledným stanoviskom, s ktorým sa museli naši športovci popasovať. Súťaživý duch sa prejavil v každom z nás.  Bodaj by aj nie, keď na víťazov čakalo vychladené šampanské a štrúdľa s vanilkovou zmrzlinou!

Po náročnom dni sme si dopriali večernú grilovačku. Ako prílohu k mäsu sme rozkúskovali vtipné príhody a zážitky z celého dňa. Snáď každý zaspal v priebehu piatich sekúnd po správnom napolohovaní na matraci s myšlienkou zajtrajšieho výstupu na Ďumbier.

SOBOTA 23.6

Budíček! Daj pokoooj, veď je len sedem! No jasné, lenivci! Nič sme však nenechali na náhodu a technicky sme zabezpečili všetko na urýchlené vyprosťovanie spod paplónov. Netrvalo dlho a v povinnej výbave každého správneho turistu nechýbala ani dobrá nálada. Tak hor sa do toho! Vybrali sme sa po strmom teréne, všetci však poctivo prekladali nohy a obrovskou odmenou pre každého bol neopísateľný výhľad na pokojne stojace údolia,kopce či kľukaté riečky. Boli sme ďaleko od všetkých problémov, vysvietených billboardov v nákupných centrách, na mieste, kde každý načerpal pozitívnu energiu.

Práve sme sa kochali jedinečnou scenériou, keď ktosi zozadu zareval BOMBA!! Čo? Kde? Toto hádam nemyslíte vážne! Okoloidúci turisti sa obzerali do všetkých strán a prekvapene vypliešťali oči na tridsať zadkov sediacich priamo na holej zemi Nizkych Tatier. Nemusíte sa však báť, nič sa nám nestalo, len sme si touto zábavnou hrou spríjemňovali výlet. Aby samozrejme každý vedel, že dopredu sa tlačí tím Buď lepší. Po necelých piatich hodinách sme konečne dorazili až na samý vrchol, kde sme rituálne vztýčili našu vlajku. Aby ste nám verili, že sme tu naozaj boli, spravili sme si zopár záberov.

Unavení sme sa vracali naspať, najradšej by sme sa pogúľali priamo z kopca. Kvôli bezpečnosti sme to však neskúsili a šetrili sme si energiu na večernú vybíjanú. Všetci sme sa znova stretli pri rozhorúčených uhlíkoch v grile, kde sme spomínali na kopec zážitkov.

NEDEĽA 24.6

Tak a teraz skutočne padne na zadok každý a ani nemusím kričať bomba! V nedeľu nás totiž čakal adrenalínový zážitok v areáli Liptovského Mikuláša – rafting na divokej vode. A bol naozaj divoký! No ešte predtým, keďže sme museli byť lepší každý deň, sme si ráno zabehali po okolitých lesných cestičkách. Nabrali sme čerstvý vzduch do pľúc a vychutnávali sme si vôňu ihličia. Po výdatných raňajkách sme vyrazili konečne do Liptovského Mikuláša.

Najskôr sme sa navliekli do neoprénov a bezpečne upevnili helmu, pretože vodopády boli dnes poriadne rozbláznené. Usadení pozorne na loďkách sme v očakávaní ponorili pádlo do vody a rútili sa smerom k nepokojným vlnám. Niekedy sa nám podarilo ich skrotiť, inokedy zas potrápili ony nás. To nám však vôbec neprekážalo, pretože prevrátený čln s kúpajúcou sa posádkou vplavil do žíl každému tú správnu dávku adrenalínu. O to vačšia bola výzva nasadnúť znova s chuťou do člna a pádlovať naprieč rozzúreným vlnám. Svalovicu sme očakávali asi všade, no keďže smiechom sa nešetrilo ani dnes, všetkých zrejme najviac bolela sánka;) Vyhladovaní z vody sme sa zastavili cestou na jednom salaši, kde sme si po dlhej dobe znova pripomenuli ako výborne chutí naše národné jedlo.

Nikomu sa nechcelo, no museli sme sa rozlúčiť. Nelúčime sa však nadlho. Sme totiž lepší a záver tohto augusta by sme radi venovali športovému sústredeniu s ešte pestrejším programom. Tak čo, chceš byť aj ty lepší a zažiť niečo podobné???