Poznáte karate? A poznáte Buď lepší? Ak Vám tieto dva názvy vravia viac, potom nás určite nechcite nahnevať na žiadnom tréningu, pretože do nášho tímu patrí aj karatistka Dada Kubinská, čerstvá držiteľka striebornej medaily z univerzitných majstrovstiev sveta! Táto súťaž prebiehala v Bratislave 13 – 15.júla postupne v športových súťažiach kata a kumite. Dada reprezentovala ako inak, než s heslom BUĎ LEPŠÍ. Fungovalo? To nám už prezradí Dada.

 

Dadi, keď sa tvoje rovesníčky hrávali s bábikami, ty si makala v telocvični. Oplatilo sa? Čo ťa priviedlo ku karate?

 Karate bol v Trenčíne v tej dobe pomerne netypický druh športu, a preto ho chcel každý vyskúšať najmä zo zvedavosti. U mňa to nebolo inak. Keďže sme bývali na juhu, mala som to na tréningy blízko. So sestrou a s ostatnými kamarátmi v mojom veku sme sa rozhodli, že to skúsime aj my. Keď opadol prvotný ošiaľ, zostala som v tom sama. Ale bojovala som. Nie len na ihrisku, ale aj v sebe samej. Každý šport je o prekonávaní svojich limitov a o to som sa snažila aj ja. Byť stále lepšia. Keď sa pozriem spätne dozadu, nikdy neľutujem svoju voľbu. Karate je mojou súčasťou už sedemnásť rokov.

 

Pomerne dosť veľa ľudí pozná karate. Málo z nich však nevnímajú skutočnú myšlienku karate. Je to bojové umenie. Dochádza pri súbojoch k priamemu kontaktu ako napríklad v boxe? V čom je rozdiel?

Karate má prísne bodovanie jednotlivých techník. Napríklad u nás v seniorskej súťaži je možný kontakt na pás, čo sa týka tváre je to bezkontaktný šport, možno sem – tam niekomu ujde(smiech) Čím nižšia veková kategória, tým je priamy kontakt viac obmedzený. V karate nejde o to, kto je väčší bitkár, ale skôr o to, kto má trpezlivosť zasadiť čo najsprávnejší úder.

 

Ako hodnotíš svoje vystúpenie na univerzitných majstrovstváach sveta? Koľko si mala súperov? Bolo náročné prebojovať sa až do finále? Mávaš aj po toľkých rokoch ešte trému?

 (Smiech) – ja som ztrémovaná vždy, ako keby som prvýkrát bola na súťaži. Chcenie je s každou súťažou väčšie a väčšie a teraz o to viac, že som už dlhšie tak vzácny kov nemala. Bola som jediná, ktorá ho mohla obhájiť z minulých MS 2010. Veta „od teba sa očakáva“ vie pekne vystresovať, no niekedy v tých najvyhrotenejších situáciach dokážem podať najlepší výkon a potvrdilo sa to aj teraz. Konkurencia bola dosť veľká, zo 43 krajín sveta bol nasadený vždy jeden „bojovník“,mnohí z nich sú medailisti, či už zo sveta alebo z Európy. Dosť nás potrápili japonci a číňania, ktorí sú v tomto športe „ako doma“, a preto si o to viac cením svoj úspech.

Kto Ťa na majstrovstvách najviac podporil a usmernil?

Jednoznačne moj tréner, bez neho som úplne ľavá :) Dobrá atmosféra tiež spraví veľa. Určite aj to mi pomohlo do značnej miery, keďže som bola v podstate na domácej pôde, bola som o kúsoček vo výhode.

V akej kategórii si súťažila a kto ťa porazil vo finále?

Moja súťažná kategória sú seniorky do 61kg. Úspešne som obstála v piatich zápasoch, vo finále som nezdolala karatistku z Francúzska. Ale to nevadí, pretože aspoň viem, že ešte mám čo zlepšovať, aby som bola nabudúce opäť lepšia.

A čo pás? Aká farba sa nosí v karate podľa najnovších trendov? :)

(Smiech) Tak trendy sem-tam sledujem, ale v karate je to trochu dosť odlišné. Ja mám 2. dan, to je. 2. stupeň čierneho pásu, tých je dokopy 10 a posledný je červený-najvyšší, má ho iba pár ľudí na svete. Pri zápasoch to však  nie podstatné, pretože súperi majú šerpy, jeden červený a jeden modrý opasok a to preto, aby sa predišlo presudkom, že ten kto má vyšší opasok, musí byť lepší. Nikto na zápase nevie aký pás v skutočnosti máš a všetko je len na tvojich schopnostiach. Takže pokiaľ chce mať niekto vyšší pás, je to iba kvôli osobnému cieľu.

Čo ti prináša karate okrem cenných kovov?

Karate je pre mňa životný štýl, sedemnásť rokov sa len tak ľahko vymazať nedá, je to niečo v čom som sa našla. Nie je to pre mňa len šport, posúva ma to vpred aj v mojom osobnom živote, karate znamená disciplínu, vytrvalosť, chcenie a snahu „bojovať“ do úspešného konca. Je to krásny šport, ale uživiť sa ním nedá. Určite chcem aj naďalej trénovať a súťažiť, kým budem na škole, zvyšok prenechám na osud. Ak na to budem mať nervy a čas, rada by som trénovala detičky.

Si profesionálna športovkyňa, dlhšiu dobu tvoríš súčasť tímu BUĎ LEPŠÍ. Vďaka čomu sa u nás cítiš dobre a čo si už u nás získala?

Buď lepší, úžasná myšlienka, kde sa pri športových aktivitách stretne kopu ľudí, spoločne si zašportujú a zabavia sa. Vyskúšala som dračie loďky, čo vnímam veľmi pozitívne. Taktiež ma chytilo aj TRX a kruhový tréning, spoločné tréningy behu. Vďaka BUĎ LEPŠÍ môžem nachvíľu vypustiť karate z hlavy a cez leto, keď nie je sezóna, sa vrhnúť aj na iné športové aktivity, vďaka ktorým si udržím kondíciu. Priateľstvá a radosť zo športu. To mi dáva Buď lepší a to je viac ako veľa. Prajem Vám nech to tak zostane aj naďalej!

 

Dadkine doterajšie úspechy:

2.miesto Majstrovstvá sveta kadetov Cyprus, 2005

1.miesto MS juniorov Rabat, 2009

1.miesto ME juniorov Izmir, 2010

dve 3.miesta Univerzitné MS Podgorica, 2010

4.miesto seniorské ME, Zurich

4.miesto seniorské ME, Grand Canaria

dve 2.miesta Univerzitné MS Bratislava, 2012

 

Dade to ide aj na dračích lodiach :