Olympia. Takmer pred 2800 rokmi sa práve tu zrodila azda tá najkrásnejšia myšlienka. Láska k športu, prirodzená súťaživosť, snaha byť lepší a posúvať svoje hranice – to všetko tvorí jej pevné základy.

Olympijské hry, pôvodne zasvätené bohovi Diovi, nikdy neboli a nebudú iba veľkým športovým podujatím. Je to niečo viac ako súťaž fyzických schopností. Prostredníctvom športu sa učíme prekonávať v živote prekážky a aj napriek pádom, dodáva nám silu a vieru, odhodlanie čeliť nástrahám, vstať a ďalej snívať svoj sen. Olympijský sen.

„A ak niečo veľmi chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ vraví P.Coelho vo svojom známom citáte. Má pravdu? Monika Fašungová je jasnou odpoveďou! Pretože práve táto úspešná slovenská bedmintonistka, rodáčka z Bratislavy a viacnásobná držiteľka titulu majsterky Slovenska, má podľa najčerstvejších noviniek v rukách Olympijskú miestenku! Počet hráčok v ženskej dvojhre na tohtoročných olympijských hrách zastupuje číslo 46 a keďže Monika Fašungová obsadila 44.miesto v rebríčku, Londýn tento rok určite nenavštívi len ako športová fanúšička!

Čo všetko musí vo svojom živote prekonávať športovec, aby mohol jedného dňa otvoriť oči a začať žiť svoj sen? O tom nám už porozpráva Monika.

 

Monika, ako by si opísala pocity, ktoré sa v tebe odohrávali tesne potom, ako si sa dozvedela, že tohtoročná olympiáda ťa neminie?

Keď som sa dozvedela, že všetko nasvedčuje tomu, že sa kvalifikujem na Olympijské hry, bol to neskutočný pocit! Niečo, čo len ťažko opísať slovami. Ako keď dosiahnete svoj najväčší sen! Je to úžasné a tie pocity sa stupňujú každým dňom viac a viac.

Akých turnajov si sa zúčastnila vrámci kvalifikácie? Je ťažké presadiť sa v silnej zahraničnej konkurencii?

Čo sa týka kvalifikácie, turnajov v tomto roku bolo neskutočné množstvo – presne 26, roztrúsené do všetkých svetových strán! Myslím, že dvakrát som absolvovala aj cestu okolo sveta.Popritom som hrávala slovenskú ligu, francúzsku ligu a slovenské turnaje. Konkurencia neustále rastie, hráči všetkých krajín naberajú na kvalite, idú hore a je veľmi tažké vyhrávať s tréningovými podmienkami,aké máme tu, aj keď človek robí preto maximum.

Koľko rokov sa venuješ badmintonu? Priviedli Ťa k nemu rodičia alebo niekto iný?

Badminton som začala hrávať, keď som mala 13 rokov v Bratislave. Mojím „rodným“ klubom sú Spoje Bratislava, kde som získala výborné základy. Momentálne sa mu venujem už jedenásty rok. Priviedol ma k nemu môj brat spolu s tatinom. Práve ocino bol ten, kto rozkrútil tento badmintonový kruh, tým, že ma priviedol na tréning. Vtedy mi dal viac, ako si možno v tej chvíli myslel.

Kto Ťa najviac podporuje?

Určite rodina a priatelia a samozrejme môj priatel, Tomi. Niet chvíle, kedy by som necítila ich podporu. Patrí im za to veľká vďaka!

Ako vyzerá tvoj tréningový týždeň? Čo všetko robíš preto, aby si bola lepšia? Ako si vieš najlepšie oddýchnuť?

Môj tréningový týždeň pozostáva z bedmintonových tréningov, z fitness tréningov v posilňovni a pravidelným behom. Väčšinou trénujem 5 dní, víkendy mávam voľné, ak nemám práve turnaj. Vtedy mám čas na seba a rada chodím do sauny a na plaváreň. Vrámci regenerácie absolvujem aj masáže. Najlepšie si však oddýchnem s mojimi priateľmi, nezáležiac od toho, čo práve robíme. A samozrejme, ako pre každú ženu, sú veľkým relaxom pre mňa nákupy:)

Učí Ťa badminton aj niečo viac ako pohyb po kurte a úder do košíka? Dá sa tvrdiť, že Ťa istým spôsobom „vychováva“ ?

Naučil ma určite veľa vecí, ale ukázal mi najmä to, že všetko sa dá dosiahnuť, ak človek vytrvá. Na začiatku si treba stanoviť cieľ a uberať sa tým smerom. Cesty, ktoré som absolvovala v rámci bedmintonových turnajov mi tiež veľa priniesli – videla som množstvo nádherných krajín, spoznala skvelých ľudí a naučila som sa ešte viac samostatnosti. A to si veľmi vážim.

Čo si myslíš o tom, že bedminton sa hrá najmä hlavou a až potom nohami? Závisí veľa na psychike? „Trénuješ“ okrem nôh aj hlavu?

Všetko je o prístupe a o tom ako si to v hlave usporiadame. Psychika je veľmi dôležitá a je náramne ťažké ju ovládať. Moja hlava sa správala často dosť čudne, keď som si niečo povedala, zaumienila, často sa stalo, že konala úplne inak. Myslím si, že natrénovať sa to dá, ale len v spolupráci s odborníkmi a trvá to určitý čas! Možno sa s tým aj niekto narodil, no ja rozhodne nie.

Máš v rukáve aj nejaké špeciálne rituály pred zápasom? Talizmany alebo šťastné ponožky?

Rituálne vždy spálim fotku súpera pred zápasom! Nežartujem! (smiech). Jediné čo mám, je hudba, ktorú často počúvam pred zápasmi, tá dokáže namotivovať. A snaha pozitívne myslieť.


S akými očakávaniami poletíš do Londýna?

Od olympiády očakávam obrovské množstvo skvelých zážitkov na celý život! Čo sa týka priamo môjho bedmintonu, očakávam, že budem hrať tak, ako si to predstavujem – čo znamená, že podám najlepší výkon vrámci mojich možností.Netreba však nič podceniť, a preto sa zodpovedne pripravujem každý deň.

Splnil sa Ti obrovský sen. Čo by si odkázala, prípadne poradila, tým, ktorí o ňom ešte len snívajú?

Aby neprestávali snívať svoje sny a išli si za nimi za každú cenu. Každá skúsenosť je cenná, aj tá zlá, hoci sa to na prvý pohľad nemusí tak zdať. Aby verili a dali každému dňu šancu, aby ten olympijský oheň, žiaril v ich očiach čím ďalej, tým jasnejšie!


Ďakujeme Monike za rozhovor a želáme jej čo najviac úspechov!