Dagmar Sváteková Posledný deň som Vás pozýval na FB stránkach , na beh pre Dadu. Len máloktorý však hneď vedel o čo sa vlastne jedná a čo skrýva tento čin. Oslovil ma kamarát Rasťo,  či by sme sa nepridali na dobrú myšlienku a ja som samozrejme neváhal . Aj za mrazivého počasia o 14:00 popoludní, sme  partia bežcov išla zabehnúť do trenčianských ulíc. Tento príbeh má srdce a veľmi emotívny, ktorý si môžte prečítať v originálnej verzii ,ako ho uverejnil magazín erun.sk. Prajeme Dade v skoré uzdravenie a veríme že čoskoro si obuje bežecké topánky a pôjde si zabehnúť s nami. Mirovi držíme palce aby stretal na ceste k cieľu iba dobrých ľudí a kilometre mu ubúdali s úsmevom na tvári.

DSCN4928

Spoznali sa vďaka behu, ktorý obom učaroval. Najskôr o ňom len debatovali, ale po čase si naplánovali, že si konečne spolu zabehajú. Bola nedeľa, lialo ako z krhly, tak beh posunuli o deň neskôr. To už však bolo všetko inak.

Dagmar Sváteková má 29 a žije s rodinou v Galante. Má 5-ročnú dcérku Lenku a dvaapolročného synčeka Juraja. Behať začala v apríli a veľmi ju to chytilo. Miro Pauček je Trnavčan a behá už vyše roka.

Obaja sa spoznali vďaka webovej stránke pre bežeckú komunitu a po čase sa dohodli, že si spolu zabehajú. Prvýkrát. „Stretli sme sa v Kamenáči, to je lesopark v Trnave, kde sa dobre behá. Začalo však strašne pršať, tak sme sa rozhodli, že to odložíme o deň neskôr,“ opisuje Miro. „Ešte som Dade povedal – neboj, nič nám neutečie.“

Šli domov. Keďže v Galante nepršalo, Dada si šla zabehať sama, šesť kilometrov. „Večer mi písala, že je jej zle a ide s manželom do nemocnice. Vraj zjedla nejaké zlé hríby a zajtrajší beh asi padá,“ hovorí Miro.

„Ráno som jej volal, ale mala vypnutý telefón. Niekoľko dní som o nej nič nevedel, až potom mi napadlo pozrieť sa na jej profil na Facebooku. Bol tam odkaz od jej kamarátky – Dadka, bojuj,“ dopĺňa.

Život odznova

Dagmar dostala silnú mozgovú príhodu. Lekári jej dávali 10-percentnú šancu na prežitie. Nehýbala sa, nerozprávala. Miro nikoho z jej rodiny nepoznal, ale vypátral jej mamu a sestru. „Obe hovorili, že to asi nebude dobré. Dada je však veľká bojovníčka. V nemocnici v Trenčíne, kde majú špeciálne komory na okysličovanie mozgu, zrazu začala hýbať s očami, potom s hlavou, rukou. Keď som ju tam bol pozrieť prvýkrát, vedela pohnúť len s očami – dve žmurknutia znamenali áno, jedno nie. Pri druhej návšteve už dvíhala ruku, hýbala hlavou a na nohách mala tenisky, v ktorých behávala. V rámci terapie. Pýtal som sa – čo to máš na nohách? Smiala sa,“ približuje Miro.

Odvtedy už prešli tri mesiace, Dada je doma a doktori hovoria o zázraku. „Okrem rozmýšľania sa učím všetko odznova, ale dá sa to :),“ napísala do mailu.

Beh si zamilovala a pomáhal jej prekonať najťažšie chvíle. Okrem spomínaných tenisiek na nemocničnej posteli ju tešia aj štartové čísla z pretekov, ktoré jej Miro nosí. Polmaratón v Nitre odbehol v tričku s jej fotografiou, spolu s ďalšími tridsiatimi ľuďmi, ktorí sa dali dokopy cez Facebook.

Tisíc kilometrov

O pár dní neskôr dostal nápad – odbehne pre Dadu tisíc kilometrov po všetkých okresných mestách na Slovensku. „Vždy sa pýta na behanie, pomáha jej to, tak aby sa nenudila,“ s úsmevom vysvetľuje Miro.

Začal 3. októbra v Hlohovci, kde sa Dada narodila. Skončiť chce v Galante budúce leto 26. augusta – presne rok po nepríjemnej udalosti. „Už som Slovensko dvakrát prešiel na bicykli, tak prečo to teraz neodbehať?“

Na facebooku založil stránku, na ktorej informuje, kde už behal (volá sa Bežím 1000 km po slovenských mestách pre Dadu). Zo 79 okresných miest má za sebou trinásť. Na štrnáste si však musí pár týždňov počkať. Na pretekoch v Malackách si totiž podvrtol členok.

„Tak extrémnejšie, aj malá zlomenina tam je. Stalo sa mi to po sedem a pol kilometri. Zvyšných dva a pol do cieľa som aj tak dobehol, dokonca som si o minútu zlepšil osobák,“ opisuje Miro.

V tomto roku si už nezabehá, ale zo svojho plánu nemieni vycúvať. „Ako by som mohol prestať? Je to môj veľký cieľ a mám pre Dadu jedno prekvapenie na posledný beh v Galante. Od nového roku makám na ďalších mestách. Určite to dokončím, nič iné si nepripúšťam,“ tvrdí. „Na stránke oznámim mestá, ktoré mám najbližšie v pláne, a kto chce, môže sa ku mne pridať,“ pozýva.

O deväť mesiacov chce v Galante odbehnúť tých istých šesť kilometrov, ktoré naposledy bežala Dada. „A ona vraví, že pôjde tiež, je to pre ňu veľká motivácia,“ vraví.

„S Mirom to dám, aj keby sa lekári na hlavu stavali. Už teraz sú zo mňa nešťastní. Najprv ujdem zubatej z lopaty a teraz vraj robím veci prirýchlo – no uznaj :),“ píše Dada.

Možno to bude ich prvý spoločný beh. S ročným odkladom.

zdroj. : http://erun.hnonline.sk/clanky/zaujimavosti-reportaze/2012/12/23/zubata-prepac-inokedy